Zrod „Železnej dámy“ – Eiffelova veža
Viete si predstaviť Paríž bez slávnej Eiffelovky? Paradoxom je, že tento monument a zároveň symbol romantiky, ktorý je pri návšteve Paríža povinnou zastávkou, musel čeliť veľkej kritike ešte kým bol len na papieri. Mnohí vtedajší umelci boli toho názoru, že postavenie železnej veže by ohrozilo estetický vzhľad a eleganciu mesta. Napokon samotná stavba prebehla v rekordne krátkom čase, stačili na to iba 2 roky, 2 mesiace a 5 dní. Poďme si trochu priblížiť konštrukciu tejto „Margaret Thatcher“ medzi najvýznamnejšími stavbami sveta.
Aby Gustav Eiffel za pomoci ďalších inžinierov (Maurice Koechlin, Emile Nouguier, Stephen Sauvestre) vytvoril plán tejto cez 300 m vysokej veže, boli potrebné mnohé detailné výpočty a už len samotný výber materiálu nebol jednoduchým procesom. Uvažovalo sa o viacerých druhoch materiálu a ten kto už začul fakt, že Eiffelova veža je najmä kvôli korózii pomerne náročná na údržbu, sa prirodzene pýta, čo viedlo staviteľov k tomu, že zvolili práve kov. Na začiatku výpočtov sa brala do úvahy aj možnosť postaviť ju z muriva, avšak tento materiál bol kvôli pravdepodobným problémom so statikou zmetený zo stola. Ďalším dôvodom prečo sa tým vyvoleným stal práve kov je fakt, že to bol nový materiál, dovtedy ešte nepoužitý pre výstavbu, nakoľko hutnícky priemysel sa nachádzal zatiaľ len vo svojich začiatkoch. V hre o Eiffelovku bolo niekoľko typov kovu a to napríklad liatina či oceľ. Hoci benefit liatiny je jej odolnosť voči stláčaniu, naopak jej nevýhodou je nízka rozťažnosť. Oceľ zase okrem vysokej ceny vyradila z hry aj jej prílišná tvrdosť a nakoľko si táto konštrukcia vyžadovala nie len vysokú odolnosť, ale taktiež pružnosť, zvíťazilo práve železo. Konkrétne bolo použité takzvané pudlované železo, t.j. upravené tak, aby bolo menej náchylné ku korózií.
Prvé poschodie (57 m) sa začalo stavať 26. januára 1887 a z toho len samotné základy sa budovali 5 mesiacov. Štíhle „nohy“ tejto elegantnej dámy boli umiestnené za pomoci lešenia a hydraulických zdvihákov. Druhé poschodie (115 m) bolo nainštalované využitím špeciálnych žeriavov s výťahovými kabínami a všetky časti boli znitované a umiestnené do strán. Tretie poschodie (276 m) bolo dokončené v marci 1889 a aj napriek tomu že vyše 300 pracovníkov robilo na otvorenej konštrukcii bez bezpečnostnej pomoci medzipodlaží, miera nehôd bola veľmi nízka a počas stavby zahynul jeden pracovník. Železná dáma sa môže pýšiť váhou približne 10,1 ton, jej telo spája okolo 2,5 milióna nitov a hodnota jej stavby sa v danej dobe pohybovala v sume 1,5 milióna dolárov.
Poslednou zaujímavosťou, ktorú spomenieme je, že táto kráska bola vytvorená pre svetovú výstavu v roku 1889 pri príležitosti jubilea Francúzskej revolúcie a pôvodne mala byť po 20 rokoch demontovaná. Eiffel si uvedomil, že jediný spôsob, ako ju zachrániť je využiť ju pre vedecké a technické účely, a keďže sa stala podporou pre meteorologickú stanicu, domovom pre mnohé antény umožňujúce komunikáciu, svojou prítomnosťou teší návštevníkov Paríža až dodnes.
Keď sa zrealizuje tá správna vízia, tak aj obrovská kopa na pohľad chladného železa dokáže roztopiť srdcia miliónov žien či mužov, a teda Eiffelova veža je úžasným príkladom toho, že kov má rozmanitý spôsob využitia a to nie len pre technické, ale aj umelecké účely.
Zdroje:
https://www.wonders-of-the-world.net/Eiffel-Tower/Iron-of-the-Eiffel-tower.php?fbclid=IwAR1CTGdA__jFXtDk44i5lsobkmEwnNzMUxEKDc06_RDke6JJAIuEKem8dYY
https://www.livescience.com/29391-eiffel-tower.html?fbclid=IwAR30XVsm6MU0-abUrqhF_I_h24zU-1P5a8qIxQnPlqmWge0C3yv6ZmoyC1M
https://www.wonders-of-the-world.net/Eiffel-Tower/History-of-the-Eiffel-tower.php?fbclid=IwAR1_vodI5wT4otfVYirtrli_tjdgumoijHR3vz2tGrpmayv1_VrCN4s6ACk
