Rezanie laserom – „Riešenie, ktoré hľadalo svoj problém.“
Lákavé svetlo laserového lúča nás fascinuje asi najmä od zrodu filmov ako Hviezdne vojny či Terminátor, vďaka ktorým každé dieťa (a niekedy aj dospelý) po zakúpení svetielkujúcej hračky čínskeho pôvodu, nadobudne dojem priam nadpozemskej sily.
Za vznikom lasera stoja mená mnohých vedcov, medzi ktorých sa radí aj Albert Einstein s jeho úvahami o kvantovej teórii žiarenia, ktorá postupne viedla až k vytvoreniu prvého funkčného rubínového lasera v roku 1960 Theodorom H. Maimanom.
Takže, „na začiatku bolo svetlo“, ale čo teraz s ním? Nakoľko tento nový vynález v danom období ešte nemal presne určené svoje využitie v praxi, bol humorne označovaný aj ako „riešenie, ktoré hľadá svoj problém“. Avšak keďže obrovský potenciál a schopnosti laserového lúča boli jasné a nepopierateľné, na svoje mnohostranné uplatnenie nečakal dlho. Spomínaný prvý typ lasera využívajúci syntetický rubín sa používal vo vojenských zameriavačoch a v súčastnosti sa vďaka svojmu vysokému výkonu komerčne využíva na vŕtanie dier do veľmi tvrdých materiálov, akým je napríklad diamant.
Rezanie laserom bolo jednou z prvých praktických foriem využitia laserových lúčov, pre ktorú boli vyvinuté v tom istom časovom období rôzne typy laserov. V roku 1964 pod záštitou laboratórií Alexandra Bela vytvoril Kumar Patel laser na báze oxidu uhličitého, ktorý je oveľa menej nákladný a efektívnejší než rubínový laser. Prístroje tohto druhu využívajú oxid uhličitý, ktorý môže obsahovať tiež iné plyny ako hélium, dusík, vodík, vodu či xenón.
Postupne táto oblasť lákala viac a viac vedcov, ktorí prichádzali s novými energetickými zdrojmi pre laser. Napríklad v roku 1977 bol Hansom Motzom vytvorený ďalší typ lasera založeného na báze voľných elektrónov. V 80. rokoch vtedajší americký prezident Ronald Reagan spustil vedecký projekt (neformálne nazývaný aj Hviezdne vojny), ktorého úlohou bolo vytvoriť novú obrannú zbraň v podobe vesmírnych a pozemných laserových staníc, ktoré mali pomocou lasera ničiť nukleárne zbrane. Po miliardových investíciách bol projekt zastavený, avšak možno skonštatovať, že Hviezdne vojny významne prispeli k vývoju vysokovýkonného diódového lasera.
Dnes nás svetelná sila laserových lúčov sprevádza v tých najrôznejších odvetviach od zábavného priemyslu, cez ten menej zábavný vojenský priemysel, medicínu, informačno-komunikačný priemysel či strojárstvo, no napriek tomu lasery zostávajú naďalej predmetom ďalšieho vývoja a pokroku.
Zdroje:
https://www.spilasers.com/application-cutting/a-history-of-laser-cutting/
https://www.shapecut.com.au/blog/a-light-fantastic-the-history-of-laser-technology/
https://www.thoughtco.com/history-of-lasers-1992085
https://interestingengineering.com/the-history-of-laser-technology-and-what-it-can-do-today
https://www.researchgate.net/publication/46158628_Short_history_of_Laser_development
